Drevostavby v Európe prežívajú zlatý vek a ich popularita bude naďalej rásť. Nastáva éra dreva. Drevené konštrukcie sa v stavebníctve využívajú už nielen pri obytných objektoch, ale aj pri budovách občianskej vybavenosti. Čoraz častejšie sa uplatňujú aj pri výškových budovách.
Drevostavby sa v Poľsku najčastejšie spájajú s 19. a 20. storočím (v skutočnosti sa drevo ako stavebný materiál používa už tisícročia). Najstaršia drevená architektúra na poľskom území sa spája so zástavbou slovanských hradísk. Dnes sa obľuba dreva vracia, hoci v trochu inej podobe. Ide o moderné stavebníctvo, ktoré spája praktickosť, odolnosť a moderný dizajn. Drevené skeletové stavby sa tešia neutíchajúcej popularite. Takéto drevené domy možno stavať počas celého roka, pretože si nevyžadujú veľa „mokrých“ stavebných prác. Navyše budovy so skeletovou konštrukciou (pri správnom návrhu) spĺňajú štandardy energetickej efektívnosti. V tomto ohľade sledujeme európske trendy, no na nasledujúce projekty zatiaľ, žiaľ, môžeme iba obdivne hľadieť. Európa sa pritom snaží vyrovnať ázijským krajinám, Kanade a USA. Za pozornosť stojí tento prehľad.
Drevené sídliská a moderné obytné budovy
Drevené výškové budovy či dokonca celé sídliská už nie sú hudbou budúcnosti. Takéto projekty vznikajú a čoraz odvážnejšie sa realizujú. Príkladom je Toronto, kde na 9 hektároch nábrežia vzniká celé sídlisko z kanadského dreva. Projekt bývania a služieb sa začal v roku 2017. Iniciátorom je spoločnosť Alphabet, ktorá patrí Googlu a najala architektov z ateliéru Snøhetta a architektonického štúdia Thomasa Heatherwicka. Projekt zahŕňa dve obytné veže spojené zvlneným podstavcom. Sídlisko sa buduje v modeli co-living, ktorý má obyvateľov zbližovať.
Drevené sídliská sa tešia uznaniu aj v Japonsku, ktoré v roku 2010 prijalo zákon, podľa ktorého majú byť všetky nové budovy verejných inštitúcií s maximálne tromi podlažiami postavené z dreva. Pôsobivé fasády z drevených rámových konštrukcií použili na 7-poschodových obytných budovách v Berlíne (projekt ateliéru Kaden Klingbeil). V Poľsku vznikajú drevené bytové domy v rámci programu Mieszkanie+. V tomto ohľade sa snažíme dobehnúť škandinávske krajiny. Osobitnú pozornosť si zaslúžia obytné domy z komponentov. Stavebný materiál je pokrytý sivým papierom s karbonátovým povrchom, ktorý chráni pred vysokofrekvenčným žiarením.
Drevené výškové budovy – alternatíva k sklu a oceli
Projektantské firmy pri návrhu výškových budov čoraz častejšie siahajú po prírodných stavebných materiáloch. Tento trend je natoľko výrazný, že v niektorých oblastiach (napr. v štáte Oregon v USA) zmenili stavebné predpisy tak, aby umožňovali výstavbu vysokých drevených budov. V súčasnosti je najvyššou drevenou budovou podľa Council on Tall Buildings and Urban Habitat Mjøstårnet, ktorý nedávno vyrástol v nórskom mestečku Brumunddal. Má 85,4 metra a 18 podlaží. Výstavba sa začala v roku 2017 a budova bola uvedená do prevádzky v marci 2019. Z iného stavebného materiálu sú iba betónové stropy, ktoré sa použili v prvých siedmich podlažiach. Rekord chce (a to hneď niekoľkonásobne) prekonať japonská spoločnosť Sumitomo Forestry. Jej cieľom je postaviť výškovú budovu vysokú 350 m so 70 podlažiami. Investícia v hodnote 5,6 mln USD má pripomenúť 350. výročie založenia spoločnosti. Budova má vyrásť v Tokiu a jej výstavba sa dokončí v roku 2041. Pôjde nielen o najvyššiu drevenú budovu, ale aj o najvyšší mrakodrap v Japonsku. Možno sa Európa inšpiruje týmto konceptom a čoskoro sa dozvieme o podobne odvážnom projekte.
Drevo v športe
Drevené konštrukcie možno využiť aj pri výstavbe športových objektov. Strecha a fasády, schody a zvislé terasy Národného štadióna v Tokiu, predstaveného koncom novembra tohto roka, sú takmer celé pokryté drevom. Objekt má byť dejiskom otváracieho a záverečného ceremoniálu Olympijských hier 2020. V súčasnosti pojme viac ako 68 tis. ľudí. Za projekt zodpovedá Kengo Kuma. Pre japonského architekta je typické využívanie prírodných stavebných materiálov. Pravdepodobne vyrastie drevený štadión (s o niečo menšími ambíciami) aj bližšie k nám – v Anglicku. Klub Forest Green Rovers sa usiluje o schválenie projektu dreveného štadióna s kapacitou 5000 miest. Poslanci majú výhrady, netýkajú sa však bezpečnosti ani odolnosti objektu, ale hluku počas futbalových zápasov. Ten by mohol rušiť študentov William Morris College v blízkosti štadióna. Ďalšie zasadnutie k tejto téme sa uskutoční 18. decembra 2019. Za projekt zodpovedá Zaha Hadid, architektka sa, žiaľ, výsledkov súťaže nedožila.
Zdroje:
https://nieruchomosci.wprost.pl/budownictwo/10192748/historia-zatoczyla-kolo-przyszlosc-nalezy-do-drewnianych-budynkow.html
http://wyborcza.biz/ekodzialania/7,162865,23042542,tokio-powstaje-ekologiczny-70-pietrowy-drewniany-wiezowiec.html
https://www.infoarchitekta.pl/artykuly.PROJEKT:3-nowosci-firmowe:7170-kombinacja-drewna-betonu-i-fermacell.html
https://blog.mipimworld.com/development/tokyo-wooden-high-rise-marks-shift-towards-the-timber-tower-mipim-news/
http://www.sportmarketing.pl/newsroom/27790,znamy-projekt-stadionu-dla-tokio-2020
http://www.bryla.pl/bryla/7,85298,20930799,jedyny-na-swiecie-drewniany-stadion-wedlug-projektu-zahy-hadid.html
