Triedy požiarnej odolnosti dreva

Konštrukčné drevo na rozdiel od častého mylného presvedčenia nie je ľahko horľavým materiálom. Navyše má oproti mnohým iným stavebným materiálom výhodu: izoluje teplo a bráni jeho šíreniu do ďalších miestností. O jeho presných vlastnostiach rozhoduje trieda požiarnej odolnosti. Dôležitý je aj druh použitých impregnačných prípravkov.

Drevo sa vďaka svojej prirodzenosti, ale aj vysokým parametrom pevnosti a bezpečnosti, široko využíva ako stavebný materiál nielen pri stavbe celoročných chát, rekreačných chát, ale aj vysokých a výškových budov. Ich hlavná konštrukcia (samozrejme okrem základov) je postavená z drevených komponentov. Príkladom je okrem iného Stadthaus Murray Grove, 9-poschodový bytový dom postavený v Londýne v roku 2009, a 14-poschodový bytový dom postavený v roku 2014 v Bergene, pri ktorého výstavbe sa použilo lepené drevo a viacvrstvové dosky CLT. Vysokú horľavosť dreva používaného na stavbu preto treba považovať za mýtus. Presným parametrom, ktorý ju určuje, je požiarna odolnosť.

Požiarna odolnosť dreva – čo v skutočnosti znamená?

Triedy požiarnej odolnosti konštrukcií, v tomto prípade drevených, vyjadrujú schopnosť plniť určené funkcie počas požiaru. Parameter požiarnej únosnosti sa označuje písmenom „R“ a číslom, napr. 15 (ide o počet minút, po ktorých nosné prvky prestanú plniť svoju funkciu). Dôležitými parametrami sú aj požiarna tesnosť „E“ (neprepúšťanie plameňov a plynov) a požiarna izolácia „I“ (neprepúšťanie tepla). Na základe týchto parametrov sa určuje trieda požiarnej odolnosti budovy. Požiarnu odolnosť najčastejšie stanovuje architekt a požiarnik na základe právnych predpisov.

Výhody drevených konštrukcií počas požiaru

Drevo sa počas požiaru správa predvídateľne, čo je nepochybne jeho výhodou, na rozdiel napríklad od ocele. Lepšie odoláva požiaru lepené drevo, ktoré má pravidelnejší tvar, menej prasklín a hladší povrch. V praxi drevo horí, keď je príliš tenké a má dobrý prístup vzduchu. Hrubé trámy nehoria dobre, iba zuhoľnatejú na povrchu. Oheň potom stráca intenzitu, pretože takáto vrstva bráni jeho šíreniu (obmedzuje prístup kyslíka dovnútra). Drevené trámy si počas požiaru zachovávajú nosnosť dlhšie a v porovnaní s betónovými konštrukciami poskytujú viac času na evakuáciu (až do jednej hodiny). Navyše nešíria vysokú teplotu do susedných miestností. Horľavosť dreva možno výrazne znížiť použitím vhodných prípravkov. Drevo vďaka nim chráni nielen pred nepriaznivými vplyvmi (vlhkosť, huby), ale stáva sa aj ťažko zápalným. Napríklad trámy z masívneho dreva so šírkou najmenej 14 cm majú priemernú požiarnu odolnosť R30. Poľskí výrobcovia už ponúkajú aj výrazne menej horľavé stavebné prvky, napr. drevené steny s odolnosťou EI60, ploché strechy REI30 a stropy REI60.

Budova z tvárnic – nie je taká bezpečná, ako sa zdá

Tvárnice, ktoré sa často používajú pri výstavbe, sú nehorľavým materiálom. Môže sa zdať, že dom z tvárnic je úplne bezpečný a odolný voči ohňu. Žiaľ, nie je to tak – ide o ďalšie mylné presvedčenie. Takéto budovy majú slabé miesta, ktorými sú stropy podopreté oceľovou výstužou zaliatou betónom. Rozžeravené oceľové prúty sa môžu vytrhnúť, predstavovať priame nebezpečenstvo a zároveň narušiť celé konštrukcie. Počas požiaru môžu betónové a železobetónové steny už po 15 minútach dosiahnuť teplotu 600ºC, čo vedie k roztaveniu rozvodov a skratom.